História trnavských rádioamatérov

OK 3 OTR - OK 3 KTR - OK 3 KHM

1948 - 1989


História rádioamatérov v Trnave je veľmi bohatá, zložená z mozaiky
uplynulých viac ako 59 rokov činnosti.
Tento krátky pohľad do histórie
predkladá len niektoré medzníky vzniku, života a činnosti.



Prvých rádioamatérov v Trnave registrujeme už v tridsiatych rokoch minulého storočia.
V roku 1935 sú v evidencii títo rádioamatéri pôsobiaci na uzemí Trnavy.


V roku 1948 zakladá profesor Jozef Bajan spolu z dvomi študentami
Ľudovítom Ondrišom a Richardom de Reyom radistický krúžok pri 11.ročnej škole /Gymnázium/.
Tam sa študenti vzdelávali v rádioamatérskej praxi pri počúvaní na rádioamatérskych pásmach
a v technickej zručnosti pri zhotovovaní jednoduchých prístrojov.

Neskôr poriadajú i výstavy rádioprijímačov a prístrojov, ktoré sami zhotovili.

Postupne sa ďalšími členmi krúžku stali študenti :

- Stano Važecký - /OK3WM/ -
- Milan Furko - /OK3WW/ -
- Peter Vališ - /OK3CMW/ -
- Karol Láger - /OK3CDX/ -
- Ivan Garažia - /OK3CDW/ -
- Jan Korcak - /OK3NM/ -
- Ivan Wilhelm -
- Roland Kaník -
- Ivan Stanek -
- Palo Repta -
- Bohuš Chmelík -


Koncom roku 1950 sa rozhodli, že si podajú žiadosť o pridelenie rádioamatérskej koncesie

pre klubovú stanicu. Značku si zvolili OK3OTR.



Rádioamatérska vysielacia kolektívna stanica OK3OTR, vznikla v roku 1951
pri 11-ročnej škole v Trnave./Gymnázium/ ako jedna z prvých kolektívnych staníc na Slovensku.

Jej zakladateľ a prvý vedúci operátor /vtedy ešte zodpovedný operátor/ bol

profesor Jozef Bajan - OK3BF


ďaľší členovia sú :
Ľudovít Ondriš - /OK3EM/
Richard de Reya - /OK3CBK/
- Stano Važecký - /OK3WM/ -
- Milan Furko - /OK3WW/ -
- Peter Vališ - /OK3CMW/ -
- Ján Korčák - /OK3NM/ -
- Karol Láger - /OK3CDX/ -
- Ivan Garažia - /OK3CDW/ -
- Harry Činčura - /OK3EA/
- Ivan Wilhelm -
- Roland Kaník -
- Ivan Stanek -
- Paľo Repta -
- Bohuš Chmelík -


Do konca roku 1951 rádioamatéri patrili pod Revolučne odborové hnutie - ROH.

V roku 1952, bol založený Zväzarm a rádioamatéri boli začlenení do tejto organizácie,
Koncom roka bola premenovaná na OK3KTR.



Keďže profesor Bajan - zodpovedný operátor OK3KTR mal v školskom roku 1953/54
prestúpiť na Strednú priemyslovú školu a OK3KTR chcel zobrať zo sebou,
tak sa chlapci rozhodli z iniciatívy Stana Važeckého a Milana Furku, že si na Gymnaziu
založia vlastnú kolektívnu stanicu.

...a tak sa aj stalo.

Kolektívna stanica OK3KHM bola založená v roku 1953
pri 11-ročnej škole v Trnave./Gymnázium/
Jej zakladateľom boli Stano OK3WM a Milan OK3WW
a prvým VO sa stal Stano Važecký - OK3WM

Zvláštne bolo to, že určitú dobu boli na Gymnáziu 2 kolektívky /OK3KTR a OK3KHM/
ale iba jedno vysielacie zariadenie.

OK3KHM mala v čase svojej činnosti týchto členov:

- Stano Važecký - /OK3WM/ -
- Milan Furko - /OK3WW/ -
- Peter Vališ - /OK3CMW/ -
- Ján Korčák - /OK3NM/ -
- Karol Láger - /OK3CDX/ -
- Ivan Garažia - /OK3CDW/ -
- Harry Činčura - /OK3EA/
- Ivan Wilhelm -
- Roland Kaník -
- Ivan Stanek -
- Paľo Repta -
- Bohuš Chmelík -

Členovia boli vlastne študenti Gymnázia, ktorí v tom období navštevovali školu.


Po rokoch štúdia členovia OK3KHM postupne školu opúšťali a školské zázemie sa strácalo,
noví členovia nepribúdali a starí mali problém sa na školu dostať.

Vtedy pomohol OV Zväzarmu, pod ktorý už v tej dobe rádioamatéri patrili
a uvoľnil pre rádiomatérov vo svojej budove miestosti pre rádioklub.

V roku 1957 sa OK3KHM presťahovala do budovy Zväzarmu na Radlinského ulici.


Pre pracovné zaneprázdnenie sa profesor Bajan vzdáva funkcie vedúceho operátora na OK3KTR.
Funkciu po ňom preberá Ľudovít Ondriš - OK3EM.


V tejto dobe na OK3KTR prežívali krízu pre nedostatok operátorov z radov študentov
a OK3KTR bola viac menej nečinná.

Po dohode všetkých rádioamatérov dávajú kolektívnu stanicu OK3KHM do kľudu
a všetci prechádzajú do OK3KTR.

OK3KTR sa stáva Okresným rádioklubom zo sídlom v budove OV Zväzarmu na Radlinského ulici.

Na novom pôsobisku a v silnej zostave dosahuje kolektív OK3KTR pekné výsledky, či už
v rádioamatérskych závodoch, alebo v nadväzovaní spojenia so stanicami z celého sveta.
Veď zariadenie na kolektívnej stanici je v činnosti vo dne, v noci nepretržite a operátori
si robia prevádzkové rozpisy.

V kolektive je silná skupina operátorov, ktorí sa venujú prevádzke na VKV.
Hlavným konštruktérom zariadení pre VKV je Richard - OK3CBK a jeho učenliví žiaci
Ivan Garažia /OK3CDW/ a Gabo Szőke /OK3TSG/. Chlapci, i keď v tej dobe ešte nemali
vlastné koncesie, ale prijímače na 144 MHz už vlastnili a pásmo sledovali i doma.



Dlho sa ale kolektívka na Radlinského ulici neohriala. V roku 1960 sa OV Zväzarmu sťahuje do novej
budovy na Novosadskej ulici a okresný rádioklub OK3KTR ide s ním.
V konečnom dôsledku to ale amatéri vyhrali. Dostali síce 2 veľké miestnosti v suteréne budovy,
ale naskytla sa tu omnoho väčšia príležitosť na stavbu antén, či už KV alebo VKV.

Boli postavené 3 krátkovlnné antény - 83 metrová LW, 41 metrová Windomka
a drôtová HB9CV pre pásmo 14 MHz, smerovaná na západ.

K budove bol postavený 18 metrový otočný stožiar , ručne ovládaný z miestnosti cez ozubené kolieska
a reťaze. Na stožiari bola anténa pre pásmo 144 MHz - OK1DE.

To sa už chodia od `krbu` všetky rádioamatérske závody na VKV.


V roku 1960 sa Jano Korčák - OK3NM, sťahuje do Leopoldova a tam oživuje slávu OK3KHM.



Vysielanie na VKV v tej dobe nebola žiadna slasť. Keďže sa používali vysielače riadené x-talom,
tak sa volalo na jednej freq /OK3KTR používala 144,087 MHz/ a po ukončení vysielania sa ladilo
od 144.000 do 144.500. V tomto širokom segmente sa nachádzali stanice. V závodoch
dosť nepraktické, ale VFO sa v tom obdobi nepoužívalo pre nestabilitu elektrónkových VFO.
Frekvencia VFO sa totiž násobila z 8 alebo 12 MHz na 144 MHz.

Niektorí používali viac kryštálov, či už výmenných, alebo prepínateľných, aby sa priblížili
čo najviac k frekvencií volanej stanice.

Bolo bežné, že pri ukončení fone výzvy sa používali vety : Ladím od svojej frekvencie smerom hore
alebo : Ladím od svojej frekvencie smerom dole. Podľa toho sa potom prestrkovali x-taly.
Dnes je to úsmevné...

Toto napravil až nástup tranzistorov a zmiešavacích VFO. Ale ešte dlho bolo vzácnosťou, že po
zavolaní výzvy nás protistanica zavolala na našej frekvencii. Ak nikto nevolal, tak sa pre istotu
ladilo aj 100 kHz hore dole, či náhodou niekto nevolá bokom. Obyčajne volal.




O 2 roky neskôr bol postavený 16 metrový priehradový stožiar pre VKV účely.

Taktiež sa začalo so stavbou celého nového KV zariadenia od VFO po koncové stupne a napájače.
Zariadenie bolo budované do blokov, ktoré sa potom zasúvali do panelov v tvare L okolo operátora.
V strede bol komunikacný prijímač Lambda 5.

Taktiež sa postavilo nové zariadenie pre pásmo 144 MHz. Vysielač riadený x-talom
a na koncovom stupni s REE30B.
Ako prijímac slúžila Fuge 16 a k nej bol dorobený konvertor. Celé to bolo osadené do jednej krabice.



Začal sa nábor nových operátorov z radov mládeže na školách a kurzy rádiových operátorov.
Tí zdatnejší boli posielaní na celoslovenské kurzy rádiotechnikov.

V OK3KTR v tej dobe vyrastala nová generácia mladých rádioamatérov.

Ján Torok - OM3TC, Peter Viceník - OL8AAZ/OM3PV, Lidka Psotová - OM3CFG, Alla Káziková - OM3YCW
Alex Klabník - OM3YCA, Štefan Lazový - OM1TL,
Luboš Polačik - OK3TPL, Anton Lackovič - OM3TGK, Marian Dusík - OM2QU a iní...




Šesťdesiate roky sa niesli v znamení omladzovania kolektívu, kurzov RO a rádiotechniky.
Dodo - OK3EM bol veľký propagátor rádioamatérstva a neunikla mu žiadna dušička,
čo i len náhodou zavítala do rádioklubu. Bol z nej hneď nový člen.

Činnosť rádioklubu sa v tej dobe zameriavala na prevádzku VKV, čo umožnil hlavne
nový anténny systém. Chodili sa už všetky VKV závody.

Krátke vlny mali tiež svojich priaznivcov a s novým zariadením to `chodilo`.

V tej dobe sa začal propagovať `Hon na líšku`, ktorý mal tiež svojich priaznivcov
a rádioklub usporadúval okresné prebory v `Hone na líšku`.
K tomu účelu slúžili spočiatku známe prenosné rádiostanice RF11.

Keď 'Hon na líšku' prešiel na pásma 3.5 a 144 MHz, tak sa začali amatérsky vyrábať prijímače.
na tieto pásma. Peter - OL8AAZ sa zúčastnil i celoštátnych pretekov.

Neskôr sa `hon na líšku` premenuje na `ROB - rádiový orientaćný beh`.




V roku 1966 sa Dodo - OK3EM sťahuje do Bratislavy a vedenie po ňom preberá
Ivan Garažia - OK3CDW.
Ani po odchode Doda OK3EM aktivita rádioklubu neupadá a pod vedením Ivana OK3CDW
sa kolektívu darí ako na KV, tak i na VKV.
V roku 1970 dostal rádioklub lodnú rádiostanicu typu LOV 020 aj s príslušenstvom,
do ktorého patril pracovný stôl a prijímač Lambda 4.
Z vojenských skladov získava rádioklub v roku 1972 vyradené skriňové vozidlo Tatra 805,
,ktoré je prebudované na rádioamatérske účely. Tatra slúžila svojmu účelu 8 rokov.



V roku 1972 sa OK3CDW vzdáva vedúceho operátora a funkciu po ňom preberá Peter OK3TBY.
V tomto období sa rádioklub sústreďuje na VKV činnosť. Postavia sa nové prenosné
antény 4 x 10 element Yagi na skladacom duralovom stožiari 12 metrovej výšky.
Postavilo sa taktiež nové zariadenie na 144 MHZ
a s týmto vybavením sa rádioklub pravidelne zúčastňuje všetkých pretekov na VKV
s peknými výsledkami v rámci Československa.

2.miesto PD 1972, 2.miesto PD 1973, , 2.miesto PD 1974


V roku 1974 sa OK3KTR sťahuje na nové pôsobisko
a to do novej budovy OV Zväzarmu na Ružindolskej ceste.

V projektovej dokumentácii mal rádioklub dostať jednu veľkú učebňu a menšiu miestnosť
pre vysielacie zariadenie. Žiaľ, nakoniec z toho bola iba malá miestnosť na druhom poschodí.
Nepomohli ani jednania s predsedom OV.


V polovičke sedemdesiatich rokov sa už OK3KTR zúčastňuje závodov aj na vyšších pásmach.
Vďaka veľkému nadšencovi a konštruktérovi Štefanovi Lazovému - OK3TTL prevádzkuje OK3KTR
zariadenia aj na 432, 1296 a 2300 MHz a príslušné anténne systémy.

Výsledky, ktoré dosahovala stanica OK3KTR, si všimli aj na ústredí rádioamatérov v Bratislave
a stanici bol v roku 1976 pridelený za tieto úspechy TRCV FT-221R pre pásmo 144 MHz.

V roku 1981 postaví k tomuto trcv OK3TBY koncový stupeň s názvom Tajfún /2xGI7b/.

Na budove Zvärazmu sa postaví anténa 4x10 el. Yagi pre pásmo 145 MHz. Žiaľ, dlho nevydržala pre
slabé kotvenie z južnej strany. Po nápore vetra, anténa spadla dole.


V sedemdesiatych rokoch vyrastá ďaľšia vlna mladých rádioamatérov.

Marián Kis - OL8CGS/OK3CMW,    Juraj Neupauer - OL8CJN/OK3CYA,
Miloš Kubáň - OL8CMK/ OK3TZL,    Peter Železkov - OK3CYU

V tomto období dochádza medzi vedúcim operátorom a vedením Základnej organizacie Zväzarmu
k názorovým nezhodám
a dochádza aj k ohováraniu od niektorých členov na pôde orgánov Zväzarmu.

Na členskej schôdzi za prítomnosti predsedu ZO je táto vyzvaná, aby odvolala vedúceho operátora.
Keďže sa tak nestalo, nasleduje dopis od ZO a OK3TBY sa vzdáva funkcie.



V roku 1983 sa stáva vedúci operátor Dano OK3CFK.

V roku 1984 je OK3KTR presťahovaná z hlavnej budovy Zväzarmu do prístavby vedľa garáží
do miestnosti asi 2.5 x 4 metre. Preto sa museli všetky nevyužívané zariadenia
a meracie prístroje presťahovať do náprotivnej garáže.

Keďže prístavba bola nízka, tak sa rozhodlo, že sa postaví priehradový stožiar
pre VKV účely. Tejto akcie sa chytil  Jano - OK3TCH.
Behom pár mesiacov bol stožiar postavený. Hore bol uchytený rotátor, ktorý
otáčal anténu pre 145 Mhz. Už sa dalo znova chodiť VKV závody od `krbu`.

V roku 1985 získava  Peter - OK3TBY  titul `Majster sportu` za prácu na VKV pásmach.

V tej dobe vyrastá ďaľšia `vlna` mladých rádioamatérov s koncesiou OL
aj vďaka Ládovi OK3THL.

Jaro Jamrich - OL8CWI/OK3TZZ,    Peter Hanák - OL8CTH, OK3TZR,    Rado Kuracina - OL8CWN,
Daniel Psota - OL8CTD/OK3TWC,    Ivan Stančík - OL8CKL,    Igor Pekarovič - OL8CNM,
Pavol Vrábel - OL8CRY,     Eva Grmanová - OL8CKQ
Peter Psota - OK3WUC a Vladimír Kováč - OK3WVK

Škoda, že nie všetci títo mladí rádioamatéri už ďalej nepokračovali v rádioamatérskej činnosti.

Je to už tradícia, ale OK3KTR sa venuje prevažne prevádzke na VKV. Na KV sa iba sporadicky
idú nejaké závody a občas niekto zavysiela.



V roku 1988 sa stáva vedúcim operátorom Marián Kis - OK3CMW / WS9M
a v roku 1990 Ján Herceg - OK3TBB / OM3TB


ale tu už začína iná história.



Zoznam členov   žiaľ, nie celkom úplný,
veď v polovici 60-tych rokov mala OK3KTR viac ako 100 členov.
Niektorí sa uchytili, iní zasa po pár mesiacoch viac neprišli.



V roku 1951 sa stáva vedúcim operátorom Jozef Bajan - OK3BF / OM3BF

V roku 1957 sa stáva vedúcim operátorom Ľudovít Ondriš - OK3EM / OM3EM

V roku 1966 sa stáva vedúcim operátorom Ivan Garažia - OK3CDW / OM3DW

V roku 1972 sa stáva vedúcim operátorom Peter Viceník - OK3TBY / OM3PV

V roku 1983 sa stáva vedúcim operátorom Bohdan Psota - OK3CFK / OM3CFK

V roku 1988 sa stáva vedúcim operátorom Marian Kis - OK3CMW / WS9M

V roku 1990 sa stáva vedúcim operátorom Ján Herceg - OK3TBB / OM3TB

V roku 2007 sa stáva vedúcim operátorom Ján Tőrők - OM3TC

V roku 2013 sa stáva vedúcim operátorom Peter Viceník - OM3PV



V tejto budove na Novosadskej ul. sídlila OK3KTR
v rokoch 1960 - 1974.

OK3KTR OK3KTR OK3KTR

umiestnená v suteréne - malé zamrežované okná.





Copyright © OM3PV - 2007