História rádioamatérov v Trnave je veľmi bohatá, zložená z mozaiky uplynulých viac ako 75 rokov činnosti. Tento krátky pohľad do histórie predkladá len niektoré medzníky vzniku, života a činnosti. Prvých rádioamatérov v Trnave registrujeme už v tridsiatych rokoch minulého storočia. V roku 1935 sú v evidencii OK3DN, OK3LA, OK3MK, OK3DG a OK1FR, ktorí pôsobili na uzemí Trnavy.
genplk. Ing. Bohumil Tupý
OK1LA
Ing. Oskar Macek
OK3MK
Jozef Krčmárik
OK3DG
rtm. František Franěk
OK1FR
Oskar Macek OK3MK pôsobil v Trnave ako dôstojník čs. armády u telegrafnej roty v rokoch 1931 – 1935. František Franěk OK1FR a Jozef Krčmárik OK3DG pôsobili v Trnave ako vojaci čs. armády u telegrafnej roty. OK1FR v roku 1930 (svoju koncesiu získla v roku 1936) a OK3DG v rokoch 1933 – 1934.
Zachovali sa nám QSL lístky Oscara Maceka OK3MK a Jozefa Krčmárika OK3DG:
V roku 1948 zakladá profesor Jozef Bajan spolu z dvomi študentami Ľudovítom Ondrišom a Richardom de Reyom radistický krúžok pri 11 ročnej škole (Gymnázium). Tam sa študenti vzdelávali v rádioamatérskej praxi pri počúvaní na rádioamatérskych pásmach a v technickej zručnosti pri zhotovovaní jednoduchých prístrojov. Neskôr poriadajú i výstavy rádioprijímačov a prístrojov, ktoré sami zhotovili. Postupne sa ďalšími členmi krúžku stali študenti Stano Važecký OK3WM, Milan Furko OK3WW, Peter Vališ OK3CMW, Karol Láger OK3CDX, Ivan Garažia OK3CDW, Jan Korcak OK3NM, Ivan Wilhelm, Roland Kaník, Ivan Stanek, Palo Repta a Bohuš Chmelík
Koncom roku 1950 sa rozhodli, že si podajú žiadosť o pridelenie rádioamatérskej koncesie pre klubovú stanicu. Značku si zvolili OK3OTR.
Historická časová os kolektívnych staníc v Trnave
Kolektívna stanica OK3OTR/OK3KTR
Rádioamatérska vysielacia kolektívna stanica OK3OTR, vznikla v roku 1951 pri 11 ročnej škole v Trnave (Gymnázium) ako jedna z prvých kolektívnych staníc na Slovensku. Jej zakladateľ a prvý vedúci operátor (vtedy ešte zodpovedný operátor) bol profesor Jozef Bajan OK3BF.
Jozef Bajan OK3BF so Stanom Važeckým OK3WM
Ďaľší členovia boli Ľudovít Ondriš OK3EM, Richard de Reya OK3CBK, Stano Važecký OK3WM, Milan Furko OK3WW, Peter Vališ OK3CMW, Ján Korčák OK3NM, Karol Láger OK3CDX, Ivan Garažia OK3CDW, Harry Činčura OK3EA, Ivan Wilhelm, Roland Kaník, Ivan Stanek, Paľo Repta a Bohuš Chmelík.
Do konca roku 1951 rádioamatéri patrili pod Revolučne odborové hnutie – ROH. V roku 1952 bol založený Zväzarm a rádioamatéri boli začlenení do tejto organizácie a koncom roka bola premenovaná na OK3KTR.
Keďže profesor Bajan – zodpovedný operátor OK3KTR mal v školskom roku 1953/54 prestúpiť na Strednú priemyslovú školu a OK3KTR chcel zobrať zo sebou, tak sa chlapci rozhodli z iniciatívy Stana Važeckého a Milana Furku, že si na Gymnaziu založia vlastnú kolektívnu stanicu. A tak sa aj stalo.
V roku 1953 bola založená kolektívna stanica OK3KHM. Jej zakladateľom boli Stano OK3WM a Milan OK3WW a prvým VO sa stal Stano Važecký OK3WM. Zvláštne bolo to, že určitú dobu boli na Gymnáziu 2 kolektívky (OK3KTR a OK3KHM) ale iba jedno vysielacie zariadenie.
OK3KHM mala v čase svojej činnosti nasledovných členov: Stano Važecký OK3WM, Milan Furko OK3WW/, Peter Vališ OK3CMW, Ján Korčák OK3NM, Karol Láger OK3CDX, Ivan Garažia OK3CDW, Harry Činčura OK3EA, Ivan Wilhelm, Roland Kaník, Ivan Stanek, Paľo Repta a Bohuš Chmelík. Členovia boli vlastne študenti Gymnázia, ktorí v tom období navštevovali školu.
Po rokoch štúdia členovia OK3KHM postupne školu opúšťali a školské zázemie sa strácalo, noví členovia nepribúdali a starí mali problém sa na školu dostať. Vtedy pomohol OV Zväzarmu, pod ktorý už v tej dobe rádioamatéri patrili a uvoľnil pre rádiomatérov vo svojej budove miestosti pre rádioklub.
V roku 1957 sa OK3KHM presťahovala do budovy Zväzarmu na Radlinského ulici. Pre pracovné zaneprázdnenie sa profesor Bajan vzdáva funkcie vedúceho operátora OK3KTR. Funkciu po ňom preberá Ľudovít Ondriš OK3EM.
V tejto dobe na OK3KTR prežívali krízu pre nedostatok operátorov z radov študentov a OK3KTR bola viac menej nečinná. Po dohode všetkých rádioamatérov dávajú kolektívnu stanicu OK3KHM do kľudu a všetci prechádzajú do OK3KTR.
OK3KTR sa stáva Okresným rádioklubom zo sídlom v budove OV Zväzarmu na Radlinského ulici. Na novom pôsobisku a v silnej zostave dosahuje kolektív OK3KTR pekné výsledky, či už v rádioamatérskych závodoch, alebo v nadväzovaní spojenia so stanicami z celého sveta. Veď zariadenie na kolektívnej stanici je v činnosti vo dne, v noci nepretržite a operátori si robia prevádzkové rozpisy.
V kolektive je silná skupina operátorov, ktorí sa venujú prevádzke na VKV. Hlavným konštruktérom zariadení pre VKV je Richard – OK3CBK a jeho učenliví žiaci Ivan Garažia OK3CDW a Gabo Szőke OK3TSG. Chlapci, i keď v tej dobe ešte nemali vlastné koncesie, ale prijímače na 144 MHz už vlastnili a pásmo sledovali i doma.
Dlho sa ale kolektívka na Radlinského ulici neohriala. V roku 1960 sa OV Zväzarmu sťahuje do novej budovy na Novosadskej ulici a okresný rádioklub OK3KTR ide s ním.
V konečnom dôsledku to ale amatéri vyhrali. Dostali síce 2 veľké miestnosti v suteréne budovy, ale naskytla sa tu omnoho väčšia príležitosť na stavbu antén, či už KV alebo VKV. Boli postavené 3 krátkovlnné antény – 83 metrová LW, 41 metrová Windomka a drôtová HB9CV pre pásmo 14 MHz, smerovaná na západ. K budove bol postavený 18 metrový otočný stožiar, ručne ovládaný z miestnosti cez ozubené kolieska a reťaze. Na stožiari bola anténa pre pásmo 144 MHz – OK1DE. To sa už chodia od `krbu` všetky rádioamatérske závody na VKV.
V roku 1960 sa Jano Korčák OK3NM, sťahuje do Leopoldova a tam oživuje slávu OK3KHM. Vysielanie na VKV v tej dobe nebola žiadna slasť. Keďže sa používali vysielače riadené x-talom, tak sa volalo na jednej frekvencii (OK3KTR používala 144,087 MHz) a po ukončení vysielania sa ladilo od 144.000 do 144.500. V tomto širokom segmente sa nachádzali stanice. V závodoch dosť nepraktické, ale VFO sa v tom obdobi nepoužívalo pre nestabilitu elektrónkových VFO. Frekvencia VFO sa totiž násobila z 8 alebo 12 MHz na 144 MHz. Niektorí používali viac kryštálov, či už výmenných, alebo prepínateľných, aby sa priblížili čo najviac k frekvencií volanej stanice. Bolo bežné, že pri ukončení fone výzvy sa používali vety: Ladím od svojej frekvencie smerom hore alebo: Ladím od svojej frekvencie smerom dole. Podľa toho sa potom prestrkovali x-taly. Dnes je to úsmevné…
Toto napravil až nástup tranzistorov a zmiešavacích VFO. Ale ešte dlho bolo vzácnosťou, že po zavolaní výzvy nás protistanica zavolala na našej frekvencii. Ak nikto nevolal, tak sa pre istotu ladilo aj 100 kHz hore dole, či náhodou niekto nevolá bokom. Obyčajne volal.
O 2 roky neskôr bol postavený 16 metrový priehradový stožiar pre VKV účely. Taktiež sa začalo so stavbou celého nového KV zariadenia od VFO po koncové stupne a napájače. Zariadenie bolo budované do blokov, ktoré sa potom zasúvali do panelov v tvare L okolo operátora. V strede bol komunikacný prijímač Lambda 5.
Taktiež sa postavilo nové zariadenie pre pásmo 144 MHz. Vysielač riadený x-talom a na koncovom stupni s REE30B. Ako prijímac slúžila Fuge 16 a k nej bol dorobený konvertor. Celé to bolo osadené do jednej krabice.
Začal sa nábor nových operátorov z radov mládeže na školách a kurzy rádiových operátorov. Tí zdatnejší boli posielaní na celoslovenské kurzy rádiotechnikov. V OK3KTR v tej dobe vyrastala nová generácia mladých rádioamatérov. Ján Torok OM3TC, Peter Viceník OL8AAZ/OM3PV, Lidka Psotová OM3CFG, Alla Káziková OM3YCW, Alex Klabník OM3YCA, Štefan Lazový OM1TL, Ľuboš Polačik OK3TPL, Anton Lackovič OM3TGK, Marian Dusík OM2QU a iní…
Šesťdesiate roky sa niesli v znamení omladzovania kolektívu, kurzov RO a rádiotechniky. Dodo – OK3EM bol veľký propagátor rádioamatérstva a neunikla mu žiadna dušička, čo i len náhodou zavítala do rádioklubu. Bol z nej hneď nový člen.
Činnosť rádioklubu sa v tej dobe zameriavala na prevádzku VKV, čo umožnil hlavne nový anténny systém. Chodili sa už všetky VKV závody. Krátke vlny mali tiež svojich priaznivcov a s novým zariadením to ‚chodilo‘.
V tej dobe sa začal propagovať ‚Hon na líšku‘, ktorý mal tiež svojich priaznivcov a rádioklub usporadúval okresné prebory. K tomu účelu slúžili spočiatku známe prenosné rádiostanice RF11.
Keď ‚Hon na líšku‘ prešiel na pásma 3.5 a 144 MHz, tak sa začali amatérsky vyrábať prijímače OL8AAZ sa zúčastnil i celoštátnych pretekov.
Neskôr sa ‚Hon na líšku‘ premenuje na ROB – rádiový orientaćný beh. Na obrázku je zľava Lidka Psotová OM3CFG a Kveta Dunajská.
V roku 1966 sa Dodo OK3EM sťahuje do Bratislavy a vedenie po ňom preberá Ivan Garažia OK3CDW. Ani po odchode Doda OK3EM aktivita rádioklubu neupadá a pod vedením Ivana OK3CDW sa kolektívu darí ako na KV, tak i na VKV.
V roku 1970 dostal rádioklub lodnú rádiostanicu typu LOV 020 aj s príslušenstvom, do ktorého patril pracovný stôl a prijímač Lambda 4.
Z vojenských skladov získava rádioklub v roku 1972 vyradené skriňové vozidlo Tatra 805, ktoré je prebudované na rádioamatérske účely. Tatra slúžila svojmu účelu 8 rokov.
V roku 1972 sa OK3CDW vzdáva vedúceho operátora a funkciu po ňom preberá Peter OK3TBY. V tomto období sa rádioklub sústreďuje na VKV činnosť. Postavia sa nové prenosné antény 4 x 10 element Yagi na skladacom duralovom stožiari 12 metrovej výšky. Postavilo sa taktiež nové zariadenie na 144 MHZ a s týmto vybavením sa rádioklub pravidelne zúčastňuje všetkých pretekov na VKV s peknými výsledkami v rámci Československa:
- v roku 1972 – 2. mieste,
- v roku 1973 – 2. miesto,
- v roku 1974 – 2. miesto.
V roku 1974 sa OK3KTR sťahuje na nové pôsobisko a to do novej budovy OV Zväzarmu na Ružindolskej ceste. V projektovej dokumentácii mal rádioklub dostať jednu veľkú učebňu a menšiu miestnosť pre vysielacie zariadenie. Žiaľ, nakoniec z toho bola iba malá miestnosť na druhom poschodí. Nepomohli ani jednania s predsedom OV.
V polovičke sedemdesiatich rokov sa už OK3KTR zúčastňuje závodov aj na vyšších pásmach. Vďaka veľkému nadšencovi a konštruktérovi Štefanovi Lazovému – OK3TTL prevádzkuje OK3KTR zariadenia aj na 432, 1296 a 2300 MHz a príslušné anténne systémy.
Výsledky, ktoré dosahovala stanica OK3KTR, si všimli aj na ústredí rádioamatérov v Bratislave a stanici bol v roku 1976 pridelený za tieto úspechy TRCV FT-221R pre pásmo 144 MHz. V roku 1981 postaví k tomuto trcv OK3TBY koncový stupeň s názvom Tajfún (2x GI7b). Na budove Zvärazmu sa postaví anténa 4×10 el. Yagi pre pásmo 145 MHz. Žiaľ, dlho nevydržala pre slabé kotvenie z južnej strany. Po nápore vetra, anténa spadla dole.
V sedemdesiatych rokoch vyrastá ďaľšia vlna mladých rádioamatérov. Sú to Marián Kis OL8CGS/OK3CMW, Juraj Neupauer OL8CJN/OK3CYA, Miloš Kubáň OL8CMK/ OK3TZL a Peter Železkov OK3CYU.
V tomto období dochádza medzi vedúcim operátorom PetromViceníkom OK3TBY a vedením Základnej organizacie Zväzarmu k názorovým nezhodám a dochádza aj k ohováraniu od niektorých členov na pôde orgánov Zväzarmu. Na členskej schôdzi za prítomnosti predsedu ZO je táto vyzvaná, aby odvolala vedúceho operátora. Keďže sa tak nestalo, nasleduje list od OZ a Peter Viceník OK3TBY sa vzdáva funkcie.
V roku 1983 sa stáva vedúci operátor Daniel Psota OK3CFK.
V roku 1984 je OK3KTR presťahovaná z hlavnej budovy Zväzarmu do prístavby vedľa garáží do miestnosti asi 2.5 x 4 metre. Preto sa museli všetky nevyužívané zariadenia a meracie prístroje presťahovať do náprotivnej garáže. Keďže prístavba bola nízka, tak sa rozhodlo, že sa postaví priehradový stožiar pre VKV účely. Tejto akcie sa chytil Jano OK3TCH. Behom pár mesiacov bol stožiar postavený. Hore bol uchytený rotátor, ktorý otáčal anténu pre 145 Mhz. Už sa dalo znova chodiť VKV závody od krbu.
V roku 1985 získava Peter Viceník OK3TBY titul Majster sportu za prácu na VKV pásmach. V tej dobe vyrastá ďaľšia vlna mladých rádioamatérov s koncesiou OL aj vďaka Ládovi OK3THL. Boli to: Jaro Jamrich OL8CWI/OK3TZZ, Peter Hanák OL8CTH/OK3TZR, Rado Kuracina OL8CWN, Daniel Psota OL8CTD/OK3TWC, Ivan Stančík OL8CKL, Igor Pekarovič OL8CNM, Pavol Vrábel OL8CRY, Eva Grmanová OL8CKQ, Peter Psota OK3WUC a Vladimír Kováč OK3WVK. Škoda, že nie všetci títo mladí rádioamatéri už ďalej nepokračovali v rádioamatérskej činnosti.
Je to už tradícia, ale OK3KTR sa venuje prevažne prevádzke na VKV. Na KV sa iba sporadicky idú nejaké závody a občas niekto zavysiela.
V roku 1988 sa stáva vedúcim operátorom Marián Kis OK3CMW/WS9M.
Viav fotografii z tohto obdobia si môžete pozriet tu: 1950-1972, 1973-1989, 1950-1989, 1960-1989 a iné.
Novodobá história po roku 1989
Rok 1989 predstavuje určitý medzník v živote trnavských rádioamatérov a činnosti rádioklubu OK3KTR. Nastalo obdobie určitej eufórie, uvolnenia a zároveň pre mnohé rádiokluby aj začiatok ich konca. Táto skutočnosť sa nevyhla ani trnavskému rádioklubu.
Hned po revolúcii v roku 1990 sa vedúcim operátorom stal Ján Hercegh OK3TBB a predseda rádioklubu Láďo Havrda OK3THL.
Vznikom Slovenskej republiky 1.januára 1993 sa vstupom Slovenska do IARU meni prefix OK na OM a tak rádioklub od tohto obdoia funguje pod značkou OM3KTR.
Koncom roka 1995 dostáva rádioklub výpoveď od nového vlastníka budovy a priestory musí opustiť do konca roka. Na miestnosti rádioklubu bola vymenená zámková vložka a vypnutá el. energia.
Začiatkom roka 1996 členovia rádioklubu po dohovore vypratajú miestnosť a rádioklub sťahujú z budovy ZTŠČ-SR do objektu PD Boleráz, kde je zamestnaný člen rádioklubu Marian OM3CQU. Niektoré zariadenia a material si neskôr rozdelia na používanie medzi sebou. Tým sa závŕšila jedna novodobá etapa trnavských rádioamatérov. Od marca 1996 má rádioklub trvalé QTH v Bolerázi. Zároveň sa hladajú iné priestory pre klubovú činnosť.
Najdôležitejšie mílniky v novodobej histórii OM3KTR:
11.februára 1997 bolo založené Občianskeho združenie s názvom Paket Rádio klub Trnava. Predsedom združenia a vedúcim operatorom OM3RTR sa stal Ivan Kuracina OM2IK a členmi sa stali OM2IK, ex OL8CWN, OM3PV, OM2ADP a OM3TLZ.
10. novembra 2000 bolo založené Občianske združenie s názvom Rádioklub OM3KTR Trnava.
29. decembra 2001 sa konala ustanovujúca schôdza Občianskeho združenia Rádioklub OM3KTR Trnava.
16. marca 2007 sa konala schôdza Občianského združenia Rádioklub OM3KTR Trnava. Predseda Občianského združenia a VO OM3KTR Ján Herceg OM3TB odmietol
niesť zodpovednosť za ďaľšiu činnosť Občianského združenia a vzdal sa funkcie predsedu Občianského združenia a VO OM3KTR. Prevzatie funkcie prisľúbil Ján Tőrők OM3TC.
25. apríla 2007 sa Ján Tőrők – OM3TC stal predsedom Občianskeho združenia Rádioklub OM3KTR Trnava.
11.júna 2007 sa vedúcim operátorom OM3KTR stal Ján Tőrők – OM3TC, Zároveň sa klubová stanica OM3KTR presťahovala na adresu: Víchor 412 – Ružindol,
do doby, než sa sprevádzkujú nové klubové priestory.
1. júla 2007 skončila platnosť koncesie Paket radio klubu OM3RTR Trnava. Občianske združenie rozhodlo, že koncesia sa predlžovať nebude a Paket radioklub tak zanikol.
Nódy a paketové linky sú ešte v prevádzke až do skončenia ich platnosti. Predlžovať sa nebudú.
8. októbra 2007 boli o 20,00 SEČ vypnuté všetky rádiove linky na paketových nódoch OM0NTA, OM0NTR a OM0NTV. Zároven bola vypnutá BBS OM0PTR a DX cluster OM0PTX. Po 10. rokoch svojej činnosti paket radio v Trnave skončilo.
29.marca 2008 sa konalo Stretnutie rádioamaterov z Trnavy a schôdza Občianského združenia Rádioklub OM3KTR Trnava.
7. októbra 2008 sa členovia OM3KTR po 12-tich rokoch opäť dočkali svojej vlastnej klubovej miestnosti. Vďaka našmu sponzorovi sme získali do bezplatného užívania miestnost a socialne zariadenie vrátane energii v hoteli Nukleon na ulici J. Bottu 2. Miestnosť sa nachádza na 10. poschodí s neobmedzením prístupom na strechu budovi.
1. novembra 2008 sme slávnostne zahájili závodnú sezónu z nového QTH. Tieklo aj šampanské…
Rok ukončujeme 26. decembra 2008 vianočným závodom.
25. apríla 2009 sa konala výročná členská schôdza Občianského združenia Rádioklub OM3KTR Trnava.
27. marca 2010 sa konala výročná členská schôdza Občianského združenia Rádioklub OM3KTR Trnava.
V roku 2011 si pripomíname 60. výročie založenia klubovej stanice OM3KTR.
V roku 2013 si pripomíname 60. výročie zaloŽenia klubovej stanice OK3KHM.
13. apríla 2013 sa konala schôdza Občianského združenia Rádioklub OM3KTR Trnava. Predseda Občianského združenia a VO OM3KTR Ján Tőrők OM3TC sa vzdal funkcie predsedu Občianského združenia a VO OM3KTR. Funkciu VO prebral Peter Viceník OM3PV.
